Tri otázky pre lepšie napojenie sa na svoje emócie

Počúvam to pomerne často - ani neviem poriadne čo mi je, proste mi je na prd.  

Aj sama sa dokážem občas pristihnúť pri tom, že preflákam celý deň, v takej nijakej nálade. Môžem byť nevrlá na druhých, nadávať na všetko, nechať sa svojou náladou vláčiť a čakať, že sa zázračne sama vylepší.

Alebo k nej môžem pristúpiť proaktívnejšie.Niekedy stačí naozaj málo. Na chvíľu sa zastaviť, posadiť sa so svojou náladou a položiť si tieto tri otázky.

Ako sa cítim?

Čo sa to deje? Čo je to za pocit / emóciu, ktorú práve prežívam?
Rozpoznanie a pomenovanie emócie je prvý krok k úspechu!
Za "blbou náladou" môže byť celý rad faktorov, ako je strach, hnev, frustrácia, stres ale aj fyzické problémy - zlý nočný spánok, nastupujúca choroba, preťažené trávenie...

Ako sa chcem cítiť?

Ak už mám pomenované, čo je za mojou "blbou náladou" skryté, môžem sa pýtať sám seba - ak sa nechcem cítiť takto, ako by som sa cítiť chcel? Čo je želaný stav? Kedy si poviem, že teraz mi je dobre? Ako to bude vyzerať? Chcem sa smiať od ucha k uchu alebo postačí, ak sa dokážem trochu uvoľniť?

Čo pre to môžem urobiť?

A teraz to hlavné. Keď už viem, ako sa cítim a aj ako by som sa cítiť chcela, je čas vyhrnúť rukávy a pustiť sa do práce. Stav, ktorý prežívam, je iba môj. Hoci sa na ňom mohli podieľať všelijaké vonkajšie faktory, iní ľudia, udalosti, počasie, čokoľvek. moja emócia mi patrí a len ja som za ňu zodpovedná, len ja ju môžem meniť. 

Čo mi teda pomôže?
Potrebujem sa lepšie vyspať?
Potrebujem sa s niekym porozprávať?
Potrebujem si poplakať?
Potrebujem sa prejsť v prírode?
Počúvať hudbu? Uvariť si čaj?
Delegovať niektoré z mojich úloh na niekoho iného?
Požiadať o pomoc?

Niekedy je to niečo menšie, inokedy väčšie, niekedy stačí ozaj drobnosť, niekedy pomôže si to nakresliť alebo napísať akčný plán, niekedy to zvládneme sami, inokedy potrebujeme "naťuknúť" zvonku. Dôležité však je vždy urobiť aspoň jeden najmenší možný krok na ceste k želanému lepšiemu stavu.